Čo sa môže stať len 2 blondínam, alebo "veselá" Valentínska príhoda

Autor: Vladimíra Gregová | 1.3.2011 o 0:03 | (upravené 1.3.2011 o 0:18) Karma článku: 11,07 | Prečítané:  2005x

14. február je široko – ďaleko milovaný a preklínaný sviatok všetkých zaľúbencov. A tento rok mi hrozilo, že ho budem „oslavovať“ sama. A to doslova. Niekto tam hore mi však pripravil iný program. Valentínska párty pre nezadaných. Podtitul: Večer plný prekvapení pre tých, ktorí nepotrebujú dátum na to, aby povedali niekomu čo pre nich znamená a potešili ho pekným darčekom, lebo Valentína majú každý deň... No dá sa to odmietnuť?

 

Večer sa priblížil, môj ženský mozog pracoval na tri zmeny. Čo si obliecť? Po 30 minútovom vykrúcaní sa pred zrkadlom zvíťazil zdravý rozum. Vonku kosa, ako v ruskom filme...nedá sa nič robiť, sveter je blbá, ale teplá voľba. Nasledoval bleskový šprint na zastávku. Pomyslela som si: ako dobre, že bývam na kopci, len sa spustím dolu. Keďže na našu cestu nikto nedal tie sexi tabuľky: pozor šmýka sa! Ja, herečka „nastajlovaná" som sa tam pekne - krásne rozpleskla.

Celá strapatá, najedovaná, ale maximálne spokojná so svojím výkonom sa dovalím na zastávku. Včas. Autobus tu ešte nie je. Takto som sa „vytešovala" 15 minút. Neviem či mal šofér zdravotnú, alebo fajčiarsku prestávku, v každom prípade meškal dobrých 20 minút. Kto čítal Pottera a vie ako bazilisk zabíja pohľadom, má celkom dobrú predstavu o mojom vtedajšom výraze. Šofér nestačil uhýbať pohľadom...

Počas krátkej cesty autobusom, som skormútene dumala  nad priebehom zatiaľ nie veľmi vydareného dňa. Keďže ma už mala čakať moja blonďatá krvná skupina, nahovorila som si, že sa už nič zlé stať nemôže. Ale stalo, aj Roxy meškala.

Keď sa konečne dovalila, spoločne sme vykročili „tu hneď za roh", veď to bude príjemná „krátka" prechádzka. Kráčame a popri tom rapoceme. Ani sme si neuvedomili, že sme v parku. Teda uvedomiť, sme si uvedomili, ale ani jednu nenapadlo čo tam na nás môže číhať. Odrazu sa parkom rozľahol čudný šum...na našich tvárach badať nepokoj. Pozor  bombardovanie! Vrany! Veľa vrán! Tie košické čierne mega vypasené svine nás ostreľovali svojimi exkrementami. Hlava - nehlava. Úder do hlavy. Ako zmyslov zbavená začínam vrieskať. Na vrchu mojej „koruny krásy" trónil jeden veľký výkal.  Krútim sa, zvŕtam sa, Roxy poskakuje okolo mňa, z očí sa jej lejú slzy od toľkého smiechu. Pud sebazáchovy ma naučil, že hneď musím zistiť aké rozsiahle sú škody. Bez rozmýšľania strkám ruku do vlasov, akoby nestačilo, teraz mám zasvinenú aj ruku. V úplnom zúfalstve vyrieknem zázračnú formulku (adresovanú tomu hore): Toto sa môže stať fakt len mne!!!

Omyl. Práve v tom jedinom okamihu pristál podobný „kaliber" aj na druhej blonďatej hlave. Toto už bolo na nás priveľa. Nastal neutíchajúci záchvat smiechu sprevádzaný plačom, krikom a nemiestnymi nadávkami. S týmto „požehnaným nákladom" sme sa vybrali na už spomínanú párty. Tá dopadla nad očakávania. Skvelý kuchár, skvelí ľudia, skvelý večer.

Ponaučenie: jedna blondína to je blbá náhoda , ale 2 to už je katastrofa!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?