Nevyliečiteľná romantYčka...

Autor: Vladimíra Gregová | 21.3.2011 o 13:29 | (upravené 21.3.2011 o 13:35) Karma článku: 9,85 | Prečítané:  1477x

Taká som. Neponaučiteľná. Nevyliečiteľná. Čo už, nesťažujem sa. Je to súčasť môjho ja. Vždy keď sa sklamem, pomyslím si: tak toto bolo posledný krát ty trúba!  Ale nevydrží mi to dlho.  Nie som jediná. Všetci si s postupným plynutím času začíname pamätať len to dobré. A vlastne všetko čo sa deje, sa deje pre niečo...takže hor sa do toho!

 

Späť k tomu, že som romantYčka. Úplne natvrdo. Stále si myslím, a keby som si to len myslela  bolo by to ešte relatívne fajn, ale ja normálne verím, že raz stretnem takého toho človeka s veľkým Č. Nepíšem „Pána Božského"," Dokonalého" (ako Carrie zo Sexu v meste, ani iné obstarožné mestské paničky), ani nijakého „princa na bielom koni"...hoci kto ma pozná vie, že ten na koni by dostal nejaké plusové body už len za koňa.

Ja chcem takého toho „obyčajného" chlapa. Nechcem od neho zázraky ani aby bol Chuck Norris.  Keď zabudne zdvihnúť dosku na hajzli, ja to fakt prežijem. Aj keď nechá ponožky pri posteli.  Ale bolo by geniálne keby mi  sem-tam  a dokonca  prenič - zanič doniesol kvietok. Nechcem ružu za 3 eury, ani iné pohrebné rastliny, postačí jeden poľný kvietok, ktorý rastie v každej priekope pri ceste. A nechcem ho na narodeniny, ani na Valentína...ja chcem  mať  Valentína každý deň! Nechcem aby ma vzal na večeru do drahej reštiky s piatimi hviezdičkami, postačí keď natrie pár chlebíkov, hoci aj Majkou za 55 centov a posedíme si  na zastávke MHD a tam budeme rátať hviezdy na nebi. Nemusí mať ani BMW, Mercedes, Ashton Martin, ani inú pakárinu, ktorá má veľa veľa koní pod kapotou. Postačila by aj Babeta, taká akú som mala ja, keď som bola 13tka a  s objemom 50cm3 nás v pohode odviezla aj troch. Ani bicykel by nebol na škodu. Nepotrpím si na dovolenky na Malých Mega Divách, stačí mi „luxusný STAN" hotel na nejakej lúke. Nemusím mať fotku z Thajska, kde by sme šli hľadať samých seba. Radšej budem strážiť „nás" a škeriť sa strapatá a ubolená, ale šťastná do foťáku po túre v Malej Fatre. Nechcem takého, ktorý bude donekonečna hundrať, prečo strávim s kamoškami na káve 5 hodín rozoberaním jednej banality, ktorú on ani nezačal riešiť, ale takého čo mi povie: už 2 dni si nezavolala Jaji ani Paji a isto majú nejaké nové infošky na pretras. Chcem takého, ktorý  nebude robiť podivné grimasy, keď si namiesto čaju dám občas pivo. Takého čo mi zavolá len preto aby mi povedal, že na mňa práve myslí. Ktorý keď na mňa pozrie, bude presne vedieť, že niečo nie je oukej. Takého ktorý ma objíme len preto, aby mi dal trošku svojho tepla.  Aby ma držal za ruku vždy keď sa bojím pri strašidelnom filme.  Aby ma zachytil keď sa pošmyknem. Takého čo by ma predstavil svojej mame a  kamarátom hoci by som mala na sebe práve tepláky. A pre ktorého by som v tých teplákoch bola najkrajšia na svete.

Neviem či je to veľa, alebo málo. Pre mňa je to akurát. A jeden taký by tu aj bol.  Len my samy si určujeme kto je pre nás dokonalý a kto nie. Teda naše srdce. To býva niekedy ľahkovážne, nič pre neho nie je nemožné. Ale o tom to predsa je. A ja som k tomu nevyliečiteľná romantYčka.  Mne už niet pomoci.  A ešte múdrosť na dnešný deň : „Kto sa bojí, že spadne a udrie si koleno, nikdy nebude lietať. „ :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?