Ako chcela Mica užitočná byť...

Autor: Vladimíra Gregová | 27.3.2011 o 14:44 | Karma článku: 7,04 | Prečítané:  856x

Krásny slnečný deň, ako ten dnešný, akurát pár rokov nazad. Vykračujem si po ulici (Mlynská ulica, Košice), povzbudená tou prebúdzajúcou sa jarnou prírodou, tým že je teplo, že sa pravdepodobne niekde liahnu kuriatka, všetko sa pučí – tlačí zo zeme... Zrazu ma osvietilo, či ako sa to hovorí. Normálna potreba urobiť niečo skvelé, dobré, nezištné. Nie úplne geniálne, len to také obyčajné, skromné rozsvietenie v hlave žiarovky. Mica urob niečo fajne! Ale čo?!?! Dumem, dumem, do hlavy sa valí krv, žiaľ bez myšlienok...(koniec Mlynskej, smer park – skratka na stanicu).

 

Keďže je tak nádherne, skladám z očí bríle, však aby  si tá moja pokožka - bleduľa slnečných lúčov užila čo najviac. Chyba!!! Človek mieni Pán Boh mení. Moje myšlienkové pochody sa pomaly a isto blížia k tomu, že na stanici sa „zgrupuje" stále nejaká „socka", podídem k najčistejšiemu bezdomovcovi a dám mu pár drobných, lebo budem „akože uchvátená" jeho nádherne „chudučkým a ubiedeným" psíkom...Už som si do vačku nachystala 2 ečka, ktoré si tam  veselo hopsali, hoci ani netušili, že nebudú ako som prvoplánovo dumala „prepité" v nejakom diskonte.  Toto bola pôvodná verzia môjho plánu. Treba podotknúť, že som sa s ňou stotožňovala oveľa viac, ako s tou reálnou.

Kráčam, kráčam...asi 10 sekúnd môj mozog nevibroval, ani nebzučal, len bol tak príjemne uchvátený prirodzenosťou toho „dneška" . Predo mnou nik, za mnou nik... Len Oskar sa  okato ba až  neprirodzene škeril. Zrazu hups! Z čista - jasna asi meter odo mňa stojí ujo exhibicionista. (Pre potreby článku ho menujem za Karola). Ujo Kájo v dlhom kabáte, ujo Kájo bez kabátu v plnej svojej kráse otŕča na mňa i zubatého Oskara to svoje prirodzené prirodzenie.  Treba poznamenať, že to nebola žiadna „socka" ako na stanici. Ujo Kájo bol čistý, triezvy,  len mal pravdepodobne pocit, že ma musí zasvätiť do krás a tajov svojho nádherného tela. Ujo Kájo otvára ústa. „Slečinka nedáš si povedať?" Len tak všakovako poskakuje okolo mňa, natriasa sa... Ja v nemom úžase, čumím, mám problém udržať moje oči v rovine jeho očí... Znova záblesk v hlave. A frk ujovi Kájovi do ksichtu : „Dedo to sa nehanbíš!!!" . Teatrálne vyťahujem z vačku 2 ečka, hádžem mu ich pod nohy s komentárom: „Na žiletky dedo! Aby si bol IN!!! V takom stave ma teda neohúriš!"  V tom sa otočím na opätku a vykračujem si ďalej na stanicu. Spokojná sama so sebou, veď nie vždy môžem ja „zasran" poradiť staršiemu. Plán na tento deň bol splnený.  Snáď efektívne využil tie 2 ečka... Hoci uja Kája som odvtedy v parku už viac nestretla, aby som si to overila...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?